Vitajte


Vážení rybári, vítame vás v novom internetovom priestore, ktorého cieľom je sprostredkovať vám zaujímavé informácie a novinky z rybárskeho prostredia, ako aj množstvo doplnkov, ktoré určite ocenia aj poľovníci a turisti.

utorok 28. augusta 2012

1. Prívlačová liga SR 2012 – Konečné poradie


1. Prívlačová liga SR 2012 – Konečné poradie

Po tomto víkende počas ktorého sa odohral posledný pretek najvyššej Slovenskej prívlačovej súťaže sú známe aj konečné výsledky. Rybárska pretekárska trať v Želiezovciach privítala pretekárov napriek predpovedaným búrkam pekným počasím bez dažďa a po sobotnom a nedeľnom súboji je známe aj končné poradie všetkých súťažných tímov. Tento rok vypadávajú posledné dva tímy takže mená zostupujúcich tímov sú už jasné a na mená postupujúcich z 2. prívlačovej ligy si ešte budeme musieť počkať.
  1. Liptovský Mikuláš
  2. Púchov
  3. Trenčín "A"
  4. Žilina
  5. Piešťany "A"
  6. Dubnica
  7. Kysucké Nové Mesto "B"
  8. Piešťany "B" - Slavia
  9. Kysucké Nové Mesto "A"
  10. Senec
  11. Vranov nad Topľou
  12. Želiezovce
Všetkým zučastneným rybárom ďakujeme za peknú sezónu 2012 plnú krásnych rybárskych zážitkov. Gratulujeme víťazom, zostupujúcim želáme veľa rybárskeho šťastia do ďalšej sezóny.

Rybárske potreby: www.slaviaryby.sk






piatok 17. augusta 2012

Rybárske vedomosti: Popis kapra


Pripravili Rybárske potreby Slavia
Úvod
Pripravili sme pre Vás krátky článok, ktorý budeme časom rozpracovávať ako rybársky seriál v ktorom Vám plánujeme sprostredkovať množstvo zaujímavých rybárskych informácií. V rybárskych potrebách Slávia sa dlhodobo snažíme priniesť svojim zákazníkom viac ako len rybársky tovar a dúfame, že naše krátke články budú prínosom nie len ako miesto kde nájdete zaujímavé informácie, ale že tieto informácie využijete aj na rybách.


Kapor – povrch tela

V úvode článku sa budeme venovať povrchu tela našej najobľúbenejšej sladkovodnej ryby. Povrch tela kapra je pokrytý okrúhlymi šupinami cykloidného charakteru, ktoré vyrastajú zo škáry, krátko po vyliahnutí ryby. Pre šupinatého kapra je charakteristický určitý počet šupín, usporiadaných v pravidelných radoch. Bočnú čiaru lemuje viditeľných 33 až 40 šupín. Nad a pod bočnou čiarou je usporiadaných v 5-6 radov šupín.
Šupiny zaradujeme medzi kožné útvary, ktoré zvyšujú ochrannú funkciu kože rýb. Vyrastajú zo škáry a sú pokryté pokožkou (STRÁŇAI, 2007). Kapor lysí, riadkový a hladký majú zväčša pokryté telo kožou. Koža sa skladá z dvoch vrstiev : jemnej vrchnej pokožky a hrubšej zamši (ŠVESTKA, et al. 2000). Vo vrchnej pokožke sú umiestnené početné bunky, ktoré smerom k povrchu vylučujú sliz, a tým zaisťujú plynulú tvorbu slizu. Tento sliz chráni zdravé ryby pred parazitmi a škodlivými látkami, ktoré sú obsiahnuté vo vode. Najviac, priľnutá vrstva slizu znižuje trenie rybieho tela pri pohybe vo vode a šetrí energiu pri plávaní. V zamši sú uložené nervy, svalové vlákna a pigmentová vrstva s farebnými bunkami. Tie určujú farebný vonkajší vzhľad kapra a umožňujú mu farebne sa prispôsobovať príslušnému okoliu (KOŠÍK, 2006).


Kapor -plutvy

Kapor naša najobľúbenejšia ryba má veľké prsné plutvy, ktoré sedia za žiabrami. Pri vyhľadávaní potravy používa tento pár plutiev aj ako vejár, aby nimi uvoľňoval potravu ukrytú na dne. Brušné plutvy fungujú ako orgán riadenia.
Dlhé chrbtové plutvy sú pre kapra charakteristické a spolu s plutvou análnou stabilizujú telo ryby ako kýl. Nápadné sú silné prvé tvrdé lúče s pílovitým zadným okrajom, ktoré chránia plutvy pred zranením i vtedy, ak sa pohybuje medzi najhustejším trstinovým porastom. Vlastným hnacím orgánom je široká, ľahko vidlicovitá chvostová plutva v spojení so svalovým koreňom chvosta, ktorou kapor dosahuje pri únikových reakciách v krátkej špičkovej rýchlosti asi 20 km/hod (KOŠÍK, 2006). Väčšina rybárov už vie ako sa prejavuje takýto výpad na rybárskom prúte a naučila sa mať k sile kapra rešpekt.

Kapor- poloha úst
Kapor má hornú aj dolnú čeľusť rovnako dlhú. Toto rozloženie čeľusti je pre rybu, pohybujúcu sa pri dne nevýhodné. Dlhšia horná čeľusť by prijímanie potravy zo dna podstatne uľahčila. Avšak kapor vie svoje pysky vysunúť dopredu ako rypák a vie ním veľmi dobre prerývať dno pri vyhľadávaní potravy. Nevýhoda stredných (konečných) úst je tým vyrovnaná (WENDT, 2000). Vďaka čomu sa kapor dokáže v našich rybárskych revíroch úspešne adaptovať a dorastať na skutočne krásne rybárske úlovky.

Autorstvo:
Spracované na základe diplomovej práce
Autor práce: Jozef Vetrík
www.slaviaryby.sk