História Victorinox nožov

História "švajčiarskych dôstojníckych nožov" 

vo svete známych ako "Swiss Army Knives" - švajčiarske armádne nože

Karl Elsener, štvrtý syn klobučníka Balthasara Elsener-Otta sa rozhodol vyučiť kováčom. Ako 24-ročný sa vrátil po mládeneckých rokoch strávených v Paríži a juhonemeckom Tuttlingene do svojej vlasti a v roku 1884 otvoril v Ibachu kováčsky obchod. Vtedy ešte nebol v kantóne Schwyz skoro žiaden priemysel a mnoho synov sedliakov muselo vycestovať za prácou do Ameriky, Austrálie alebo na Nový Zéland. Aby vytvoril nové pracovné miesta, chopil sa Karl Elsener roku 1891 iniciatívy pri založení Švajčiarskeho zväz kováčov, ktorého prednostným cieľom bolo vyrábať vo vlastnej krajine vojenské nože pre švajčiarsku armádu. V októbri 1891 sa uskutočnila prvá dodávka do Bernu.

Zakrátko začal Karl Elsener vyrábať aj ďalšie, vylepšené vreckové nože, ktoré neoznačoval číslami, ale názvami ako napr. žiacke nože, kadetské nože a sedliacke nože. Vojenský nôž bol veľmi robustný a tiež veľmi ťažký. Preto vyvinul Karl Elsener pre dôstojníkov ľahký a predovšetkým elegantný nôž, ktorý obsahoval okrem čepele aj nebožiec, otvárač na konzervy, skrutkovač a neskôr ešte druhú, menšiu čepeľ a tiež rydlo a vývrtku. Tento nový model vreckového noža s dvoma pružinami pre 6 čepelí pomenoval "dôstojnícky nôž" a 12. júna 1897 si ho dal patentovať. Švajčiarski dôstojníci tak dostali "dôstojnícky nôž", teda nie ako regrúti od armády a mnoho záujemcov si ho odvtedy kupovalo aj v odborných obchodoch, kde mimo iné možno dostať aj armádne nože pre vojakov.

Nový multifunkčný vreckový nôž si za krátku dobu získal všade veľký ohlas. Neustále pribúdalo záujemcov zo zahraničia. Čoskoro boli k tomuto typu noža pripojené ešte ďalšie nástroje ako napr. pílka na drevo a nožničky. Neskôr bol k veľkému skrutkovaču pridaný ešte otvárač na fľaše a vylepšený bol otvárač na konzervy, ktorý bol doplnený malým skrutkovačom. Nasledovali ďalšie doplnky ako pilník na nechty, pinzeta a špáradlo, pílka a pilník na kov, odšupinovač rýb, kovové meradlo (mm), krížový skrutkovač a lupa.

Dnes sa tento typ dôstojníckeho noža dodáva vo viac ako 100 rôznych variáciách a kombináciách. Vrcholom série je model "Swiss Champ", ktorý pozostáva zo 64 jednotlivých dielov. Má vyše 30 rôznych funkcií, je to "malý kufrík s náradím", ktorý sa ľahko drží v ruke a váži púhych 185 gramov. Múzeum moderného umenia v New Yorku a Štátne múzeum v Mníchove ho zahrnuli do zbierky "Dobrý dizajn". Na výrobu noža "Swiss Champ" je potrebných vyše 450 pracovných operácií.

V roku 1909, po smrti svojej matky, zvolil Karl Elsener jej meno VICTORIA ako značku firmy. Keď sa v roku 1921 dostal vynález nehrdzavejúcej antikorovej ocele aj do Ibachu, bola značka VICTORIA doplnená pre nože z nehrdzavejúcej ocele slovom INOX, medzinárodným označením pre antikorovú oceľ. Zo spojenia týchto dvoch slov vznikla dnešná továrenská značka a názov firmy VICTORINOX.

Victorinox dnes zamestnáva vyše 950 osôb a je najväčším priemyselným podnikom v kantóne Schwyz a tiež najväčšou továrňou na výrobu nožov v Európe.

Výroba nožov dnes dosahuje: 

• švajčiarske dôstojnícke nože 100 rôznych kombinácií 30000 ks/deň 6,1 mil. ks/rok
• ostatné vreckové a remeselnícke nože 300 rôznych modelov 30000 ks/deň 6,1 mil. ks/rok
• nože pre domácnosť a mäsiarske nože 400 rôznych typov a veľkostí 33000 ks/deň 6,8 mil. ks/rok
• Spolu 800 rôznych typov nožov 93000 ks/deň 19,0 mil. ks/rok

V rokoch 1945 až 1949 boli vreckové nože VICTORINOX dodávané vo veľkých množstvách do PX - obchodov americkej armády, námorníctva a letectva. Tieto dodávky prispeli rozhodujúcou mierou k tomu, že sa švajčiarske vreckové nože stali známe doslova po celom svete. A pretože americkým dôstojníkom a vojakom sa ťažko vyslovovalo slovo "Offiziersmesser", pomenovali si ho jednoducho "Swiss Army Knife". Toto označenie v anglicky hovoriacich krajinách už zdomácnelo, vo francúzsky hovoriacich krajinách sa im hovorí "Couteaux Swiss" a v Nemecku a Rakúsku sú známe pod menom "Švajčiarske nože".

Prezidenti USA ich používali ako darčeky 

Lyndon B. Johnson, prezident Spojených štátov amerických, venoval svojim hosťom v Bielom dome 4.000 takýchto nožov so svojimi zlatými iniciálami. Tieto obľúbené darčeky používali aj prezidenti USA Ronald Reagan a George Bush. Švajčiarski diplomati a vysokí dôstojníci dávali svojim hostiteľom v cudzích krajinách "dôstojnícky nôž" ako praktický darček.

Vojenské nože

Mimoriadne si nože VICTORINOX obľúbili piloti. Keď bol Francis Gary Powers, pilot amerického prieskumného špionážneho lietadla U2, zostrelený v roku 1960 nad Ruskom, vystavovali Sovieti všetky predmety, ktoré u neho našli. Medzi nimi bol aj červený vreckový nôž VICTORINOX.

Nigérijské letecké ozbrojené sily objednali veľký počet nožov so zahnutou čepeľou, lebo nimi sa dali ľahko prerezať zauzlené laná padákov.

Od roku 1976 svoje armádne nože nakupuje od VICTORINOX-u z Ibachu aj nemecký Bundeswehr. Namiesto švajčiarskeho kríža majú rúčky poľnej zelenej farby, vyzdobené znakom s nemeckou spolkovou orlicou. Nôž má špeciálnu čepeľ s poistkou, ktorú možno otvoriť i zavrieť jednou rukou.

V poslednom období sa vreckové nože od VICTORINOX-u stali povinnou výbavou vojakov celého radu armád NATO.

Nepostrádateľný i vo vesmíre 

Nože "Swiss Army Knife" obiehali dokonca zemeguľu pri vesmírnych letoch NASA, ako povinná súčasť výstroja posádky kozmických lodí.

Nože VICTORINOX vo svete

Svetový úspech vreckových nožov VICTORINOX spočíva v ich kvalite a cene: sú cenovo výhodné a bezvadne fungujú. Predávajú sa vo viac než 100 krajinách.

Najväčším odberateľom sú Spojené štáty americké a prekvapivo aj Nemecko, kde sa napriek vyspelej domácej produkcii stal švajčiarsky znak na vreckových nožoch pečaťou kvality.

V zahraničí dochádza v stále väčšej miere k napodobňovaniu "švajčiarskych dôstojníckych nožov", napr. v Nemecku, Francúzsku, Španielsku, USA, Japonsku a Číne, ale nikde nedosahujú ich kvalitu. Stále častejšie dochádza k tomu, že tieto zahraničné falzifikáty sú vybavené švajčiarskym znakom, aby na verejnosti vzbudzovali dojem, že ide o švajčiarsky výrobok. Tomu sa snažia zabrániť švajčiarske veľvyslanectvá svojimi intervenciami a zákonnými opatreniami.

Podľa zákona na ochranu práv majú obaja švajčiarski výrobcovia - VICTORINOX a WENGER - právo označovať svoje vreckové nože švajčiarskym, tzv. helvétskym krížom. V posledných rokoch sa stále viac uplatňujú vreckové nože VICTORINOX aj v oblasti reklamy. Patria k najobľúbenejším reklamným a darčekovým predmetom trvalej hodnoty.

Markantné prednosti vreckových nožov VICTORINOX voči napodobeninám

1.  Veľmi dobrá švajčiarska kvalita. 90 osôb sa počas prísnej výstupnej kontroly stará o to, aby sa do expedície dostali iba bezchybné vreckové nože. Záruka firmy VICTORINOX je časovo neobmedzená a vzťahuje sa na vady materiálu a výroby. Servis je vynikajúci.

2.  V roku 1951 patentoval VICTORINOX otvárač na konzervy, ktorý je najlepším vstavaným otváračom na vreckových nožoch. Konzervy sa ním dajú otvoriť rýchlo a bez použitia veľkej sily, pričom okraj plechového obalu ostane hladký a čistý. Na otvárači je zároveň šikovný skrutkovač, ktorý je použiteľný na skrutky s priečnym aj krížovým zárezom.

3.  Iba nože VICTORINOX majú hliníkové plochy, ktoré dosadajú na vývrtku a zaisťujú medzipolohu, anodicky oxidované, to znamená, že sú vybavené tvrdou, oteruvzdornou povrchovou úpravou. Táto povrchová úprava síce predražuje tieto diely dvaapolkrát, ale zabezpečuje dlhodobú životnosť a kvalitu.

4.  Vďaka dvom dodatočným výrobným operáciám boli prepichovač, nebožiec a šidlo vybavené účinným ostrím, ktoré napr. umožňuje urobiť dierku do koženého opasku, alebo vyvŕtať do dreva hlbokú dieru.

5.  Znitovanie celého noža je zosilnené pridaním 6 kovových ružíc.

6.  Vyklopený skrutkovač stojí v pracovnej polohe za pomoci zvýšeného tlaku pružiny. Jeho čelná hrana je za osou noža, zviera s ňou uhol 89 stupňov, aby bolo zabránené sklopeniu skrutkovača počas jeho používania. Otvárač fliaš je optimálne prispôsobený zátkam.

7.  Pílka na drevo je u nožov VICTORINOX riešená tak, aby bola čo najdlhšia a všetky zuby sú veľmi ostro nabrúsené.

8.  Pílka a pilník na kov zostávajú dlho ostré vďaka vyššej tvrdosti povrchu.

9.  Mini-skrutkovač, schovaný vo vývrtke (napr. na skrutky okuliarov, hodiniek a iné), je patentovaný a pochádza z vývoja firmy VICTORINOX.

10.  Pri vývoji a výrobe každého dielu noža má prioritu funkčnosť a spoľahlivosť pred úsporami.

11.  Múzeum moderného umenia v New Yorku a Štátne múzeum úžitkového umenia v Mníchove umiestnili originálne "dôstojnícke nože" typ č. 1.6783 a č. 1.6795 z vlastnej iniciatívy do svojej zbierky "Dobrý dizajn".

Vývoj "dôstojníckych nožov " VICTORINOX

1884 1. január, Karl Elsener zakladá svoju vlastnú firmu 1889 prvá dodávka robustných vojenských nožov, obsahujúcich veľké čepele, skrutkovače,

otvárače na konzervy a šidlá, pre švajčiarsku armádu

1897 12. jún, oficiálna registrácia elegantného "dôstojníckeho noža", doplneného malou čepeľou

a vývrtkou, ktoré vyvinul zakladateľ firmy

1902 nové modely nožov, vybavené pílkou na drevo, nožničkami, pinzetou, špáradlom a strmeňom

1909 označovanie nožov zalisovaním kovového "švajčiarskeho kríža" do červených rúčok

1923 začiatok výroby nožov vo vyhotovení z antikorovej ocele

1931 zavedenie elektrického kalenia, prvýkrát vo svete

1937 celuloidové rúčky sú nahradené rúčkami fibroxovými

1942 nový skrutkovač s otváračom fliaš, pilníkom na nechty a čističom nechtov na chrbte noža

od 1945 kontinuálny vývoj nových typov nožov

1946 nový patentovaný otvárač konzerv (ako dnes používa aj firma WENGER)

1951 vylepšený patentovaný otvárač konzerv s malým skrutkovačom, medzisteny nástrojov,

nahradzujúce medzisteny z alpaky, nový skrutkovač s otváračom fliaš, ohýbač a odizolovač

koncov drôtov 

1952 krížový skrutkovač, na mieste vývrtky veľký pilník na nechty s čističom nechtov, pílka a pilník

na kov, odšupiňovač rýb

1961 nové šidlá s ostrím, skryté nitovanie

1968 závesný krúžok nahradzuje strmeň

1973 lupa a krížový skrutkovač

1984 guličkové pero, jemný skrutkovač, dlátko na drevo

1985 kombinované kliešte, aj na strihanie drôtov

1986 rúčky aj v maskovacích farbách

1990 švajčiarske hodinky zabudované v rúčke

1991 viacúčelový háčik a špendlík

1992 golfová čepeľ

od 1999 90 % nožov sa exportuje do vyše 100 krajín sveta

950 pracovníkov v materskom závode v Ibachu

150 spolupracovníkov v cudzine

800 výrobných strojov a zariadení

31500 m2 výrobných plôch

Niektoré vlastnosti "švajčiarskeho dôstojníckeho noža" VICTORINOX

¤ Na obe nožové čepele je použitá špeciálna chróm-molybdénová oceľ na nože. Po zakalení pri

1040 °C a popúšťaní pri 160 °C majú čepele tvrdosť 56 HRc.

¤ Pílky na drevo, nožničky a pilníky na nechty majú tvrdosť 53 HRc, skrutkovače, otvárače konzerv

a šidlá 52 HRc a vývrtky 49 HRc.

¤ Pílka a pilník na kov sú kalené a tvrdo chrómované, takže nimi možno pilovať železo aj oceľ.

¤ Medzisteny sú od roku 1951 vyrábané z hliníkovej zliatiny. Tým sú ľahšie a nôž sa príjemnejšie nosí

vo vrecku nohavíc. Predtým boli vyrábané z alpaky.

¤ Nity a poistné ružice nitov sú zhotovené z mosadze a rúčky z celuloidu.

¤ Pružina tlačí na veľkú čepeľ silou cca 12 kg a na opačnej strane silou cca 8 kg na malú čepeľ. Týchto

12 a 8 kg, tzn. spolu 20 kg, tlačí z druhej strany na vývrtku. Z toho vychádza pri dvoch pružinách,

resp. 6 tlačných miestach, celkove asi 70 kg tlaku pružiny. K silnému zaklapnutiu čepele je takýto tlak

potrebný, lebo prevodový pomer je 1 : 20. U noža "Swiss Champ" s 8 pružinami, resp. 24 tlačnými

miestami, je tlak pružiny celkom 300 kg.

¤ Na prebrúsenie čepele je najlepšie používať obťahovacie kamene. Pre ocieľku sú čepele príliš tvrdé

a vysoko legované. 

Pohľad do nového tisícročia s nástrojom firmy VICTORINOX

  Cyber Tool je tu - nástroj vyvinutý špeciálne pre dnešnú dobu, v ktorej každý všedný deň ovládajú počítače a elektronika. Vďaka 13 rôznym skrutkovačom, šikovne vtesnaných do minimálneho priestoru, je tento nástroj v oblastiach elektroniky, domácnosti, hobby a hračiek jedinečným pomocníkom. Imbusové kľúče a ich držiaky ako aj ostatné nástroje možno otvoriť ručne, rýchlo a bez komplikácií. A ďalšia premiéra - nové červené alebo modré priehľadné rúčky noža dodávajú nožu nezvyklý pôvab.

Cyber Tool pochádza, rovnako ako ostatné vreckové nože, z vývoja firmy VICTORINOX. Je elegantný a kompaktný, obsahuje množstvo nástrojov a ponúka množstvo užitočných funkcií. Vďaka týmto vlastnostiam sa už legendárne "Swiss Army Knives" - švajčiarske vojenské nože - stali pre milióny ľudí nepostrádateľným každodenným pomocníkom, asi tak ako náramkové hodinky. Dnes patria aj do oficiálneho výstroja posádok kozmických lodí NASA.

V noži Cyber Tool (1.7725.T) je k dispozícii 34 nástrojov a skrutkovačov: veľká a malá čepeľ, vývrtka, otvárač na konzervy s malým skrutkovačom 3 mm (tiež pre krížové skrutky 2 - 3 mm), otvárač fliaš so skrutkovačom 6 mm, ohýbač drôtu/odizolovač, vpichovacie, vŕtacie a šicie šidlo, závesný krúžok, pinzeta, špáradlo, imbusový kľúč s kombinovaným 6-hranným otvorom 5 mm-ovým pre dvojité konektory a 4 mm-ovým pre 4 dvojité bity, skrutkovač normálny a krížový 0 a 1, zárezový skrutkovač 4 mm, krížový 2 mm, imbus 4 mm, torx 8, 10 a 15, výklopný držiak náradia, guličkové pero (vhodné aj na prestavovanie dvojitých spínačov), špendlík, patentovaný mini-skrutkovač 1,5 mm (špeciálne na skrutky okuliarov), kombinované kliešte na strihanie drôtov a lisovanie káblových očiek a univerzálny háčik (napr. na nosenie balíkov). K dispozícii je aj jednoduchšia verzia s menším počtom funkcií, ale i väčšia verzia, s ktorou možno rôzne materiály aj rezať a opracovávať.

Cyber Tool 1.7725.T má 34 funkcií a váži iba 157 gramov

Cyber Tool 1.7605.T má 29 funkcií a váži iba 97 gramov - bez klieští, nožníc a háčika

Cyber Tool 1.7775.T má 41 funkcií - obsahuje navyše pílku na drevo, pílku na železo, pilník, 

čistič nechtov, skrutkovač 2,5 mm, dláto a škrabku 

Pre kompletný výber nožov Victorinox kliknite na www.slaviaryby.sk

Ostrieži z Liptovskej Mary

S končiacim sa letným obdobím mne a mojim kolegom ubúda trochu práce a tak si vždy začiatkom jesene plánujeme rybársku dovolenku, pretože sme všetci vášniví rybári, schopný pre dobrú rybačku urobiť takmer všetko. Minulý rok padla voľba na Liptovskú Maru. Bolo to celkom spontánne, keď kolega Jardo raz v práci zahlásil: „ ide sa na Liptovskú Maru na ostriežov“ , ani jeden hlas sa neozval proti. V napätom očakávaní a prípravách prešiel týždeň a nastal deň D.

Ráno 06:00h je už všetko naložené v aute a my všetci prichystaní na odchod. Odchádzame. Asi po 2 hodinách sme konečne zazreli náš vysnívaný cieľ – Liptovskú Maru. Tá nás však hneď po príchode privýtala svojou odvrátenou tvárou, keď teplota vzduchu dosahovala sotva 5ºC a vial silný nárazový vietor. Trochu sklamaní, že nemôžeme vytiahnuť čln na vodu sme sa rozhodli, že prvý deň zahájime rybačku z brehu. Po príchode k mólu sme konštatovali, že hladina môže byť pod normálom asi 8m, čo znamenalo, že na všetky naše skúsenosti z tejto vodnej nádrže môžeme zabudnúť. Začali sme premýšľať, kde by ostrieže v takýchto podmienkach mohli byť. Najviac pravdepodobné bolo, že ostrieže budú v hlbšej vode v okolí móla, kde majú dostatočný úkryt medzi veľkými kameňmi a kde sú chránení aj pred nepriaznivými poveternostnými podmienkami. Prešli sme sa po móle a našli sme malý húf rybyčiek, čo bol predpoklad, že by sa tam ostriež ako dravec mohol zdržovať. Na prút som zavesil rotačku Mepps Comet č.2 a začal som vláčiť. Prechytal som celý vodný stĺpec, ale chytil som len jedného asi 20 cm veľkého ostrieža.

Meppsku som vymenil za streamer a rozhodol som sa skúsiť šťastie tesne pri dne. Ani tento spôsob nepriniesol očakávaný efekt a tak som išiel za chalanmi, či mali väčší úspech ako ja. Chytali asi 50m odo mňa v smere kam fúkal vietor v malej zátoke chránenej aspoň sčasti pred silným vetrom. Úspech mali asi taký ako ja, dokopy chytili len štyroch ostriežov. Po krátkej porade sme dospeli k názoru, že pri takomto počasí to vonku dlho nevydržíme, navyše keď sa k zime pridal aj hustý dážď. Naložili sme sa do auta a vyrazili k útulnej chate, kde sme sa ubytovali. Po príchode sme hneď začali rozoberať príčiny našeho neúspechu. 

Po asi hodinovej porade sme dospeli k záveru, že najistejšie by bolo vytiahnuť na vodu čln a sonar a ostriežov nájsť týmto spôsobom. No to sa dalo iba za predpokladu, že na druhý deň sa počasie aspoň sčasti ustáli. Na druhý deň ráno sme už o 05:00h stáli pred chatou a skúmali, aké by mohlo byť dnes počasie. Ukazoval sa veľmi chladný, no bezoblačný deň. Teplomer ukazoval - 4ºC a bolo bezvetrie. Rýchlo sme zbalili celú rybársku výbavu a o 45 minút sme už spúšťali čln na ako sklo hladkú hladinu Liptovskej Mary. Hneď pri príchode k vode sme si všimli loviacich ostriežov ( tak to z brehu vyzeralo ). Ukotvili sme sa asi 50m od brehu, ja so Standom na vonkajšom ohybe zátoky, Jožko, Jardo a Lukáš na druhom člne boli asi 150m od zátoky. Okrem nás tam boli už tri člny rybárov nepravidelne rozmiestnených v zátoke, alebo v jej tesnej blízkosti. Plný očakávania som nevybalil ani špičkový sonar Lowrance X98 DF, ktorý sme mali so sebou, ale hneď som zavesil na prút Mepps Aglia TW Mino č.2, ktorá sa v takýchto situáciach vždy osvedčila.  

Ostrieži sa ukazovali v celej zátoke, dokonca aj v tesnej blízkosti člna, akoby nám chceli ukázať svoje nádherné pruhované sfarbenie. Po piatich minútach intenzívnej prívlače všetkých zúčastnených rybárov začal vo mne narastať nepokoj, pretože nikto z prítomných ešte nevytiahol ani jedného ostrieža, pričom bolo evidentné, že sú všade okolo nás. Skúsil som vymeniť nástrahu, za malý wobler, ale ani to nepomohlo. Všetci sme nechápavo krútili hlavou, ako je to možné, veď ostrieže okolo nás doslova šaleli. Ani partia na člne vedľa nás, nemala ani jeden záber a to už na muškárske prúty vystriedali všetky typy mušiek a streamerov. Nedalo mi to a tak som zapal sonar a pozrel hĺbku (sonar ukazoval 4,5m a asi na dvoch metroch sa dno zvažovalo až na 7,8m ). Pozrel som si aj rozostavenie ostriežov pod hladinou. Väčšina ostriežov sa zdržovala pri dne a v zhruba 7 minútových intervaloch sa ostrieži dvíhali až k hladine, kde sme ich mohli pozorovať voľným okom, ako sa vyhadzujú, pravdepodobne za nejakou korisťou, no nemohli sme prísť na to, za akou. Na displeji sonara som zbadal okrem ostriežov aj maličké čiastočky veľké zhruba 3-5mm, ktoré sa vznášali v stĺpci do 2m pod hladinou. Najprv som si myslel, že je to poter malých rybičiek, ale žiadne sme pri hladine nevideli a v tomto období to bolo tiež nepravdepodobné. Nezostávalo nič iné, len sa pohrať s nadstaveniami sonaru a pokúsiť sa zistiť, čo to vlastne je. Najprv som znížil sensitivity (citlivosť), pretože čiastočiek, ktoré plávali v stĺpci bolo dosť veľa. Znížením citlivosti som ich 2/3 odstránil a tým som displej sprehľadnil. Potom som prepínal funkciu Fish I.D. OFF na ON a naopak - tým som si spoľahlivo určil, ktoré zobrazenia sú ryby, a ktoré voľne plávajúce čiastočky. Zobral som veslo zamútil som vodu pri člne tak, aby sa čiastočky zdvihli až úplne k hladine. Niekoľko som ich z hladiny zozbieral a začal študovať ich štruktúru. Boli to maličké bledozelené valčeky, ktoré sa na dotyk rozmazávali ako blato. Ani ja, ani Stando sme nevedeli čo si o tom myslieť, pretože sme nič také ešte nevideli. Usúdili sme, že to budú nejaké riasy a tie ostrieži konzumujú. Z twisterovej krabice sme vytiahli malého twistera, ktorý sa najviac podobal farbou na valčeky, ktoré som vylovil, osadil som ho 5g ťažkou jigovou hlavičkou a spustil dolu pod čln. Jemne som zvýšil citlivosť snímania na sonare a môj 5g jig s twisterom som krásne videl na displeji sonaru. Porovnal som postavenie a hĺbku v akej sa ostrieži nachádzajú s pozíciou môjho twistera a začal som jemne vertikálne pridvihovať a popúšťať twistera hore-dolu. Stando pilkroval tým istým spôsobom a o niekoľko sekúnd som zbadal ako zasekol a jeho jigový prút sa parádne prehol. Vzápätí na to som pocítil šklbnutie na prúte aj ja. Mohutný „kop“ do prútu ma presvedčil, že mám na prúte pekný kúsok. Spoločne so Standom sme zdolali dvoch nádherných asi 35 cm ostriežov. Na člne zavládla eufória, nádherný pocit, že sme dokázali preľstiť týchto krásnych dravých bojovníkov. Každý sme vytiahli ešte po jednom peknom ostriežovi a potom sme vypali sonar, uistení, že už vieme, ako na nich.

Hneď sme zavolali chalanom na druhý čln, aby skúsili našu metódu pilkrovania tesne nad dnom. O 2 minúty Lukáš volá, že Jožko s Jardom už zaznamenali úspech a vytiahli prvých ostriežov. Po vypnutí sonaru sme už presne nevideli pozíciu ostriežov, tak zábery prichádzali v dlhších časových intervaloch, asi 4-5 min., ale aj tak to bola fantastická zábava. Rybári, ktorí boli na vedľajších člnoch sa len pozerali, ako je možné, že ostriežov chytáme a oni nemali ešte ani jeden záber. Toto trvalo asi hodinu, potom ostrieži zmizli a s nimi zmizli aj zábery. Zapal som sonar, ktorý mi ukázal, že okolo nás nie je ani jeden ostriež. Vytiahli sme kotvy, nakopli motor a išli sme si pozrieť prekrásne zátoky Liptovskej Mary. Na poludnie sme zaparkovali člny, výdatne sme sa posilnili a v podvečer sme boli už znovu na vode. Ostrieži sa už neukazovali pri hladine, ale na

displeji sonaru som videl, že sú tu. Začali sme vláčiť, ale konečný výsledok sa nerovnal ani polovici toho, čo bolo ráno. Napriek tomu sme na chatu odchádzali spokojní aj keď bola aktivita ostriežov minimálna, dokázali sme si slušne zaťahať túto nádhernú rybu. Na druhý deň ráno bola hladina zbrázdená vysokými vlnami, a tak sme sa pre istotu rozhodli chytať z brehu. Z móla sa najviac darilo Jožkovi, ktorý ťahal jedného ostrieža za druhým.My ostatní sme mali zábery len sporadicky. Popoludní som zbadal, ako tesne pri brehu v húfoch malých rybyčiek lovia boleni. Na prút som zapal 10cm povrchového voblera bez lopatky, nahodil som a začal som ho sťahovať maximálnou rýchlosťou tesne pod hladinou. Na štvrtý nadhod som zbadal, ako sa za voblerom zavlnila voda, tak som ešte zrýchlil frekvenciu otáčania. Hneď na to som zbadal, ako sa boleň vymrštil za mojím voblerom. V tej rýchlosti som už len jemne prisekol a boleň vysel na prúte. Šnúra Fire Line 0,10mm perfektne prenášala výpady boleňa do prútu a ja som si tak mohol maximálne vychutnať boj s touto rybou. Po vytiahnutí ryby na breh som ju zmeral, boleň mal 68 cm. Žiadny rekord to nebol, ale ryba to bola bojovná. Keď to Stando zbadal, z krabičky vytiahol Minnow Spoon 7cm a o 10 minút mal vytiahnutého boleňa zhruba tej istej veľkosti ako ja. Jožkovi sa stále darili ostrieže na druhej strane móla a až neskôr sme sa dozvedeli, že ich chytal na Mepps Lusox č.2, ktorú používame s veľkým úspechom na šťuky. Toto bol posledný deň na tejto lokalite, pretože pracovné povinnosti nás prinútili vrátiť sa domov. Ale aj tieto tri krátke dni nám priniesli množstvo zážitkov, na ktoré budeme ešte dlho spomínať a o rok prídeme určite znova, pretože táto krásna voda nám prirástla k srdcu.

Pavol Viceník

Pre kompletnú ponuku prívlačových nástrah kliknite na www.slaviaryby.sk

Začíname s lovom na feeder II.

SPRÁVNE LOVNÉ MIESTO - VÄČŠIA ŠANCA NA ÚSPECH

Tak ako pri iných druhoch lovu, aj pri love na feeder si musíme nájsť správne lovné miesto.

Začnime tým, že si nájdeme tú správnu feedrovú vodu. Aké predpoklady má takáto voda

spĺňať? Vychádzajme z toho že touto technikou budeme loviť prevažne biele ryby, takže vo

vode kde ich budeme loviť, by malo byť dostatočné množstvo bielych rýb. Bohužiaľ nie je

žiadne pravidlo, podľa ktorého by sme určili, koľko bielych rýb sa vo vode nachádza. Skúsme

sa však zamerať na menšie vody, ktoré majú rozlohu do 20 hektárov. Ja som pri potulkách s

feedrom narazil na revíry, kde som mal záber hneď po dopade háčika na dno, ale zase naopak

boli aj také, kde som sa musel veľmi snažiť a premýšľať, aby som chytil nejakú rybu. Správna

vodná nádrž, resp. rieka či potok, zvyšujú predpoklad úspechu. Ak sme si už vybrali vodu, na

ktorej budeme loviť, vyberieme si úsek, kde je najväčší predpoklad úspechu uloviť rybu

(väčšie množstvo rýb). V prvom rade sa vyhneme miestam blízko hrádzí, pretože tu býva

strmý breh a dno je posiate veľkými skalami. Takéto miesta sú mimoriadne vhodné pre lov s

plavákom, nie však na feeder. Taktiež by som nevyhľadával príliš bahnité dno, kde nám môže

košík s háčikom zapadnúť do bahna. Ideálnym miestom je teda mierne bahnité až piesčité

dno, ktoré je dostatočne tvrdé na to, aby nám koncová udica nezapadla. Dôležitá je aj hĺbka

vody v mieste, kde sa bude naša nástraha nachádzať. Najlepšie sa loví v hĺbke okolo 3m. V

tejto hĺbke je možné stiahnuť správnym kŕmením rybu aj zo stĺpca vody, kdežto pri väčšej

hĺbke by sme sa museli spoľahnúť len na spodové ryby, resp. na ryby, ktoré sa budú práve v

tom čase pohybovať ponad dno. Snažme sa o to, aby sme udicu nenahadzovali na miesto,

ktoré je zarastené trávou alebo tam, kde sa nachádzajú vysoké trsy tráv a rias. Tým by sme si

zbytočne zvýšili šancu na odtrhnutie ryby, alebo celej koncovej udice. Môžme však skúsiť

nahadzovať blízko, t.j. 2-3 metre, od takýchto trsov tráv, je tu predpoklad, že sa práve blízko

takéhoto porastu budú ryby zdržiavať. Ak je dno problematické (bahnité, na dne sa

nachádzajú hnijúce listy popadané zo stromov), skúsime nástrahu zdvihnúť od dna pridaním

malej polystyrénovej guličky na ramienko háčika. V prúdiacej vode vyhľadávame lovné

miesto podľa rýb, ktoré sa na danom toku nachádzajú. V pomaly tečúcich vodách platia

podobné pravidlá ako v stojatých vodách, ak lovíme v rýchlejšie tečúcej vode, lovné miesto

volíme v pomalších partiách, v spätných prúdoch, skrátka tam, kde predpokadáme výskyt

ryby.

TECHNIKA KŔMENIA

Kŕmenie je hneď po výbere správneho miesta tá najdôležitejšia časť rybačky. Skúsme

pochopiť to, že ryba hľadá vo vode potravu. Ak nepoužijeme krmivo, ryba môže prejsť 20 cm

popri našom háčiku a ani si ho nevšimne. Ak však kvalitne (nemýľte si to s pojmom "veľa")

zakŕmime, stiahneme k háčiku ryby zo širokého okolia. A práve v tom spočíva celý systém

lovu na feeder. Poďme ale pekne po poriadku. Výber dobrého feedrového krmiva môže byť

pre začiatočníka problém. Krmivo musí v košíku držať pri nahadzovaní, dopade na hladinu a

ponorenie na dno. Hneď potom sa musí rozpadnúť a uvoľniť sa z košíka. Dajú sa použiť

rôzne vnadiace krmivá, dokonca sa dá urobiť dobré krmivo aj doma, najlepšie však bude, ak

si na začiatok kúpite špeciálne krmivo v obchode. V čom sa líši feedrové krmivo od

ostatných? Je to hlavne v štruktúre a v lepivosti. Ostatné vlastnosti, ako napríklad aróma či

chuť, môžu zostať identické ako pri klasickom krmive. Ak teda máme to svoje vytipované

krmivo, pustíme sa do vlhčenia. Vždy keď idem k vode, pripravím si krmivo dostatočne dlhý

čas pred lovom. Je to v priemere 2 - 7 hodín. Je to už pre mňa taký povinný rituál, ktorý

jednoducho musím absolvovať. Celé to kúzlo spočíva v správnom navlhčení krmiva. Ak by

som si krmivo vlhčil až pri vode, jednotlivé komponenty nestihnú nasiaknuť vodou a budú sa

správať úplne inak, ako by sme chceli. Ak to však navlhčím dostatočný čas pred lovom,

získam kvalitné krmivo, ktorého jednotlivé zložky budú mäkké a pre rybu prirodzené. Na

každom krmive by mal byť návod na použitie, spolu s vyznačenou dobou vlhčenia. Pokiaľ

tam nič také nie je, budeme sa orientovať aspoň podľa toho, akú má krmivo štruktúru. Ak je

jemné (napr. ako soľ), stačí ho navlhčiť 1 - 2 hodiny pred lovom. Ak je hrubšie (napr. ako

kryštálový cukor), vlhčíme 2 - 4 hodiny. Pokiaľ vidíme v krmive jednotlivé komponenty,

napr. rozdrvenú kukuricu, obilné zrnká, alebo podobné hrubšie časti, vlhčíme zhruba 3 - 7

hodín. Ak budete na jedno a to isté krmivo chytať dlhšie, zistíte správnu dobu jeho navlhčenia

pred lovom. Ako vlhčiť? Krmivo si vysypeme do väčšej nádoby, ak nemáme špeciálne vedro,

pomôže nám napríklad obyčajný lavór. V okrúhlej a širokej nádobe sa mieša lepšie, ako v

rôznych úzkych a vysokých vedierkach. Pokiaľ chcete pridať do krmiva ešte nejaký práškový

aromatizér, urobte to. Všetko za sucha dôkladne premiešame. Pripravíme si nádobu s vodou,

najlepšie odmerku, kde sú ryskami vyznačené jednotlivé decilitre. Pomaly prilejeme vodu a

dobre zamiešame. Takto to robíme, až kým nám nenavlhne všetko krmivo. Pozor však na to,

aby sme krmivo neprevlhčili. V tomto prípade platí, že menej je viac. Ak sa nám urobia v

krmive hrudky, preosejeme ho cez sito. Ak sito nemáme, rozdrvíme hrudky medzi prstami a

rozmiešame to s ostatným krmivom. Potom to všetko necháme postáť. Podľa rysiek na

nádobe z vodou si zapamätáme, koľko vody budeme nabudúce potrebovať. Po príchode k

vode krmivo znovu premiešame a ak je málo vlhké, dovlhčíme. Väčšinou je však už bez

vlhčenia pripravené k lovu, takže pristúpime k zakrmovaniu. Ešte predtým, ako si naviažeme

háčik, naplníme už naviazaný košík a aspoň 10 krát ho naplnený krmivom nahodíme na jedno

miesto. Tým si zabezpečíme presné zakŕmenie. Ak nechytáte s košíkom ale s olovkom,

môžete si zakŕmiť aj rukou, dbajte však na presnosť vnadenia. Týmto by ste mali svoje miesto

pripravené k lovu.

VÝBER NÁSTRAHY

Moja prvá rada znie: zoberte si k vode čo najširšiu škálu nástrah, samozrejme, pokiaľ je to

možné. Medzi najúčinnejšie nástrahy by som zaradil kostné červy, sladkú kukuričku,

naparený zlisovaný rožok a hnojového červa. Pokiaľ nebudete mať do 15 minút záber, zmeňte

nástrahu. Už sa mi stalo napríklad to, že moje osvedčené kostné červy sa močili vo vode pol

hodinu a pocítil som len jemnučké nesekateľné zábery. Akonáhle som vymenil kosťáky za

kukuričku, mal som záber za záberom. Zažil som aj takú situáciu, keď ryby nebrali ani na

kosťáky, ani na kukuricu. Na háčik som teda napichol najskôr kosťáka, potom kukuricu,

potom znovu kosťáka a čuduj sa svete, voda ožila. Nezabúdajte aj na to, že v príliš bahnitej

vode môže nástraha zapadnúť. Vtedy skúste použiť lisovaný rožok, alebo háčik doplňte

polystyrénovou guličkou. Háčik sa tým odľahčí a nástraha vystúpi nad dno. Ak máte príliš

dlhý nadväzec, pridajte maličký broček asi 15 cm od háčika. Ak chcete s feedrom

experimentovať a neorientovať sa len na biele ryby, skúste si ako nástrahu zvoliť selet z ryby,

peletu, rôzne plávajúce nástrahy, prípadne miniboilie.

LOV

Pri samotnom love je dôležitá ergonómia, teda usporiadanie všetkého náradia a všetkých tých

serepetičiek okolo. Pri love feedrom potrebujeme viac miesta ako pri bežnom love na ťažko,

pretože máme prút uložený skoro rovnobežne z brehom, kvôli lepšej identifikácii záberov. V

ideálnom prípade tak prút zviera s vlascom 90° uhol. Je dobré, ak špička navyše smeruje

smerom dole, k hladine, pretože tak menej reaguje na vplyv vetra a vĺn, ktoré dokážu

simulovať záber za záberom. Je dobré, ak je prút uložený v plytkom stojane, umožňujúcom

zásek do bočnej strany. Predídeme tým zachyteniu sa vlasca o klasickú vidličku. Rybár sedí

až za prútom, prípadne paralelne s rúčkou prútu. Dôležité je, aby sme sa dívali na špičku prútu

zozadu, vtedy totiž vidíme každý pohyb špičky. Pri nahadzovaní nástrahy sa snažíme hádzať

na to isté miesto, aby sme si ryby nerozkŕmili na príliš veľkú plochu. Po nahodení nástrahy

počkáme asi 10 sekúnd kým sa vyplaví krmivo z košíka a následne potiahneme vlasec aj s

košíkom smerom k brehu asi o 50 cm. Tým sa nástraha dostane presne na miesto, kde sa z

košíka vysypalo krmivo. Opatrne vyšpanujeme vlasec tak, aby sa už koncová udica nepohla a

prút položíme do stojanov. Špička musí byť trošku ohnutá pre prípad, že sa záber prejaví

popustením vlasca. Prvé zábery by mali prísť už do 5 minút. Záber sa prejavuje jemným

chvením špičky, v lepšom prípade súvislým ohnutím. Pleskáče rady dvíhajú nástrahu vysoko

nad dno a tým pádom posunú aj košík. Tieto zábery sa javia povolením vlasca a vyrovnaním

špičky. Pri tomto love musíme čeliť aj rôznym falošným záberom, keď ryba berie opatrne,

prípadne keď majú o našu nástrahu záujem malé ryby. Vtedy sa zvykne špička prudko ohnúť

ale hneď na to sa vráti do pôvodnej polohy. Rozpoznávanie záberov preto vyžaduje prax a

hlavne trpezlivosť v začiatkoch. Sila záseku by mala byť podľa toho, či na lov používame

klasický vlasec, alebo šnúru. Pri klasickom vlasci môžeme zasekávať trošku razantnejšie,

samozrejme že s ohľadom na hrúbku vlasca. Pri šnúre by mal byť zásek jemnejší, keďže sila

sa ihneď prenesie na koncovú udicu a na háčik. Pri tak jemnom náradí ihneď spoznáme,

akého veľkého súpera máme na druhej strane a tomu prispôsobime aj taktiku zdolávania. Ak

cítime na konci veľkú rybu, nesnažme sa ju za každú cenu pritiahnuť k brehu. Ryba totiž cíti

že je blízko brehu a snaží sa uniknúť. Ak by bola ešte plná síl, veľmi ľahko ju stratíme. Ak ju

necháme vysiliť ďalej od brehu, bude naše záverečné zdolávanie úspešnejšie.

Autor: Jaroslav Heler,  úpravy  Slavia rybárske a turistické potreby, Piešťany

Výber feederových prútov na www.slaviaryby.sk