Jestřabice
9.4. 2016
Do Jestřabíc na otočku? Z Košíc?
Celý deň práca, celú noc cesta, celý deň chytať a zas na noc
cestovať? A to kvoli rybám? Si normálny? Názory na to sa rôznia,
žena mi ale svojimi otázkami dala jasne najavo svoj. Aby som dostal
priepustku aj nabudúce, tak som začal zháňať dopravné
alternatívy. Peťo Horňák veľmi ochotne ponúkol miesto v aute,
len sa dostat k nemu do Liptovského Mikuláša. Vlak tam by časovo
sedel, ale naspäť večer to bolo horšie, musel by som polovicu
noci stráviť na stanici. Verím, že vlaková stanica Liptovský
Mikuláš v noci má svoj nepopierateľný genius noci, ale radšej
som naštartoval starého Nissana a vyrazil.
V Mikuláši sme sa Peťom a Mišom
Danekom natlačili do auta a o 2:45 vyrazili. Cesta vďaka príjemnej
spoločnosti rýchlo ubiehala, akurát za Žilinou začala z neba
padať voda, veľa vody. Do Jestřabic sme dorazili chvíľu po 6:00,
všetkých pozdravili, zaregistrovali, vyžrebovali, ochutnali
orechovicu a bežali do auta hľadať oblečenie. Každá nájdená
mikina mala cenu zlata, fúka neskutočne, leje, vyzerá to, že to
bude fakt náročný pretek.
Prvé kolo sa chytá na nástrahy od
Redbassu. Po žrebovaní sme si mohli zobrať 5 ks nástrah, vybral
som si krikľavé nymfy. Začínam v hornej časti priehrady, v malej
zátoke, je tam fajn, strmý breh nás chráni pred vetrom, pocit
zimy nie je tak intenzívny. Ryba sa ukazuje na hladine, snaď to
pôjde, konečne by to chcelo pretek bez 0 v prvom kole. Prvú
polhodinu to ale vyzerá biedne, na ružovú nymfu nemám ani poťah.
Keď po jednom hode doťahujem nástrahu, tak tesne pod nohami sa mi
spička prihne, považujem to za zachytenie o dno a tak jemne
priseknem, aby som nástrahu uvoľnil. Rana do udice, pstruh splašene
vyrazí, našťastie mám brzdu nastavenú, takže chvíľa
zdolávania a ryba je tam, kde patrí, v podberáku. Po chvíľke
zdolávam druhého, opäť záber tesne pod nohami. Adrenalin
vyplavený, aspoň mi nie je taká zima. Naokolo sa tiež nejak veľmi
neťahá, pretekári majú po jednej, dvoch rybách, takže zatiaľ
žijem.
Prestávka, idem na flek na lúke pod
depom. Tu už tak nie sme chránení pred vetrom, pekne sa do nás
opiera z pravej strany. O dve miesta ďalej chytá Marek Smorada, cez
prestávku si rozprávame, ako to už určite pôjde na rotačky a
plandavky. Nejde. Opäť polhodina bez kontaktu. Jediné rozptýlenie
predstavuje moje zistenie, že som si zobral zlé nohavice. Sú sice
zateplené, ale nie sú odolné voči vode. Pravá nohavica, ktorá
je proti vetru, pekne tmavne od nasatej vody a cítim, ako mi pomaly
studená voda po nohe steká do topánky. Tá pre zmenu vodu
nepriepustná je, takže vodička sa v nej pekne drží. Každý môj
krok je sprevádzany čvachtom, k svojej hrošej vyzáži som pridal
aj zvukové efekty, začína to byť veľmi nepríjemné. Vietor
neustáva, začínam sa triasť od zimy. Triašku pekne prenášam až
do nástrahy, tajne dúfam, že naladím frekvenciu, ktorá bude
pstruhom príjemna. Bez úspechu. Modlím sa, aby som neutrhol
nástrahu, neviem si predstavit s tými skrehnutými rukami naväzovať
novú. Naokolo začína fungovať plandavka, tak skúsim aj ja,
ružovobiela klasika. Mám 2 zábery, obidva sa podarilo využiť,
kolo končím s dvoma kúskami. Lepšie ako 0. Po kole kašlem na
sťahovanie sa a bežím do depa po čaj. Síce sa popálim, ale do
končatín sa začína vracať cit, čo považujem za výhodu.
Stihnem sa aj včas presťahovať na tretie miesto, takže win-win.
Tretie miesto mám pri hrádzi medzi
stromami v závetrí, radosť preveliká. Voda vyzerá hlboká, láka
ma to gumovať. Chvíľu pohádžem nymfu, ale všimnem si, že sa
začali ryby ukazovať na hladine ďalej od brehu, niekde na hranici
dohodu s plandavkou. Tak prezbrojím a začnem sa pár hodmi
zastreľovať. Nejaký 4-5 hod smeruje do miest, kde bolo vidieť
pohyb, stihnem zo 2 razy zatočiť navijákom a prichádza prudký
záber. Rybu zdolávam, fajn, ďalšie kolo bez nuly. Po pár
minutách opäť záber, tentokrát sa ryba vypína. V podobnom tempe
pokračujem do konca kola, na jednu zdolanú pripadá jedna odopnutá.
Podarí sa aj jeden kúsok cez 50 cm, pekný súboj na 0,04
Nanofile
a 4g udičke. Končím s 5 ks, škoda tej vysokej padavosti, 10 ks by
vyzeralo lepšie.
Prestávka na obed, z taniera sa parí
horúci guláš, už mi je dobre. Nastáva čas vyzvedania, dozvedám
sa, že sem bol na dobrých miestach, že tá druhá strana je oveľa
horšia, hlavne horná časť. Mám tam posledné 2 kolá, nevyzerá
to dobre, ale veď uvidíme.
Štvrté kolo, som od hrádze druhý
štand, to by mohlo byť fajn, vietor rybu natlačil na hrádzu.
Začínam opäť s plandavkou, dlho bez záberu. Skúšam aj väčšiu
meppsku, nymfu, stále nič. Začína to byť celkom frustrujúce,
ryby sa totiž ukazujú priamo predo mnou. Okolo už má každý
niečo chytené, Marek Smorada vyťahuje viac kusov, kričí mi, že
na bielu nymfu. Skúšam to s ňou, nič. Skrehnutými prstami ju
vymením za bieleho smaka. Prvý hod, doťahujem nástrahu ku brehu,
tesne pri ňom mi udica otažie. Priseknem a pekná štuka, 80-90 cm,
sa zdvihne ku hladine a vyštartuje. Po 10m sa mi ju podarí otočiť,
zacítim pár pomalých rozvážnych kopancov a nastáva to
najhoršie. Smutne navíjam prázdny vlasec, chvíľu uvažujem, že
opäť naviažem rovnakú nástrahu, ale nedá sa. Zadívam sa na
druhu stranu, kde bol obed, kde bol čaj, kde bolo teplo a kde
zostala moja jemná motorika. Po preteku si ju nesmiem zabudnúť
vyzdvihnúť, ešte sa môže zísť.
Hádžem opäť plandavku, zaznamenám
pár kontaktov, ale je to iba platonické. Zostáva posledných 10
minut, opäť sa mi kúsok od brehu vysmieva duhák. Prehľadám si
bednu s krámami, nájdem jalcové rotačky a vyberiem jednu s vačším
hákom. Zafunguje to. Stihnem do konca vytiahnuť 4 kúsky, všetko
menšie rybky, ale radosť je preveliká. S pocitom, že som našiel
svätý grál idem na 5 flek.
Je to zátoka už v plytšej časti.
Namám ju rád, vždy ked som si šiel do Jestrabíc zachytať, tak
som ju obchádzal. Teraz nemôžem. Rozhodca ma ubezpečuje, že si
nemám robiť veľké nároky, po rybe sa chytilo všade naokolo,
okrem môjho fleku. Chacha, len oni nemali moju zázračnú rotačku.
Po polhodine marného bičovania vody už zázračná rotačka je iba
rotačka, nemal som ani kontakt. Rovnako dopadli všetky moje
nástrahy, ktoré som v tom kole nahodil.
Smutne sa zbalím a brodím bahnom na
posledný štand, hore ku neresisku. Vraj tu je to najhoršie,
chytilo sa veľmi málo rýb za celý pretek. Je to pod kopcom v
závetrí, hladina je ako zrkadlo, aspoň nemrznem. Toto kolo má 2
svetlé momenty. Prvý bol, ked o tri štandy dalej sa v bahne
vyváľal David Havlíček a vytvoril si zaujímavú patinu na
nohaviciach. Naštastie si nezlomil ani končatinu, ani udicu, tak
sme sa aspoň pobavili. Druhým bol veľký potočák, ktorý
pomaličky plával okolo brehu. Ekvivalentom veľkého pstruha
pomaličky plávajúceho okolo brehu, je človek, ktorý kľačí na
wc a hlavu má v mise. Vtedy ho neprehovoríte, aby išiel obdivovať
krásny západ slnka. Rovnako taký pstruh vyzerá, že to najlepšie
už je za ním. Ale samozrejme som neodolal a hodil po nom rotačkou.
Ked bola pol metra od neho, stalo sa neuveriteľné, vytiahol hlavu z
misy a išiel obdivovať západ slnka, resp. zaútočil na rotačku.
Kým som sa spamätal, tak ju vypľuvol a môj zásek išiel do
prázdna. Toľko k rybám v poslednom kole. Druhá nula.
S dvoma nulami zo 6 kôl sa samozrejme
dobrý výsledok nedá urobiť a tak končím hlboko v poli
porazených. Vyhral Majo Michalka. Ostatná posádka našho auta si
viedla vynikajúco, Peťo Horňák skončil druhý a upevnil si
vedúcu pozíciu vo Favorite jazernej pstruhovej lige. Po tom, čo
zišiel zo stupňa víťazov, došlo u neho k fyzickej anomálii, mal
tri stehna. Jedno bolo bravčové, ale verím, ze použije aj to.
Braňo Pecník už ukončil obdobie saturnálií a začal konečne
chytať, skončil na treťom mieste. Další pasažier nášho auta,
Mišo Danek, skončil štvrtý. Hanbil som sa vojsť k nim do auta,
ale povedali, že im to nevadí a tak sme šli domov. V Mikuláši
rozlúčka s chlapcami, na benzínke nákup energetických
RedTurboMonsterTigrov a išiel som. Kombinácia únavy, energeťáku
a tunela Branisko spôsobili vidinu CERNu a urýchľovača a tak som
radšej vypil ešte jeden. O polnoci prichádzajú strašidlá a
Davidovia domov. Dobrú noc. Vidíme sa o týždeň v Brumove.
David Drančák
foto FB Přehrada Jestřabice