Pohľad na preteky očami Davida Drančáka Preteky Jestrabice 9.4. 2016

Jestřabice 9.4. 2016

Do Jestřabíc na otočku? Z Košíc? Celý deň práca, celú noc cesta, celý deň chytať a zas na noc cestovať? A to kvoli rybám? Si normálny? Názory na to sa rôznia, žena mi ale svojimi otázkami dala jasne najavo svoj. Aby som dostal priepustku aj nabudúce, tak som začal zháňať dopravné alternatívy. Peťo Horňák veľmi ochotne ponúkol miesto v aute, len sa dostat k nemu do Liptovského Mikuláša. Vlak tam by časovo sedel, ale naspäť večer to bolo horšie, musel by som polovicu noci stráviť na stanici. Verím, že vlaková stanica Liptovský Mikuláš v noci má svoj nepopierateľný genius noci, ale radšej som naštartoval starého Nissana a vyrazil.

V Mikuláši sme sa Peťom a Mišom Danekom natlačili do auta a o 2:45 vyrazili. Cesta vďaka príjemnej spoločnosti rýchlo ubiehala, akurát za Žilinou začala z neba padať voda, veľa vody. Do Jestřabic sme dorazili chvíľu po 6:00, všetkých pozdravili, zaregistrovali, vyžrebovali, ochutnali orechovicu a bežali do auta hľadať oblečenie. Každá nájdená mikina mala cenu zlata, fúka neskutočne, leje, vyzerá to, že to bude fakt náročný pretek.

Prvé kolo sa chytá na nástrahy od Redbassu. Po žrebovaní sme si mohli zobrať 5 ks nástrah, vybral som si krikľavé nymfy. Začínam v hornej časti priehrady, v malej zátoke, je tam fajn, strmý breh nás chráni pred vetrom, pocit zimy nie je tak intenzívny. Ryba sa ukazuje na hladine, snaď to pôjde, konečne by to chcelo pretek bez 0 v prvom kole. Prvú polhodinu to ale vyzerá biedne, na ružovú nymfu nemám ani poťah. Keď po jednom hode doťahujem nástrahu, tak tesne pod nohami sa mi spička prihne, považujem to za zachytenie o dno a tak jemne priseknem, aby som nástrahu uvoľnil. Rana do udice, pstruh splašene vyrazí, našťastie mám brzdu nastavenú, takže chvíľa zdolávania a ryba je tam, kde patrí, v podberáku. Po chvíľke zdolávam druhého, opäť záber tesne pod nohami. Adrenalin vyplavený, aspoň mi nie je taká zima. Naokolo sa tiež nejak veľmi neťahá, pretekári majú po jednej, dvoch rybách, takže zatiaľ žijem.

Prestávka, idem na flek na lúke pod depom. Tu už tak nie sme chránení pred vetrom, pekne sa do nás opiera z pravej strany. O dve miesta ďalej chytá Marek Smorada, cez prestávku si rozprávame, ako to už určite pôjde na rotačky a plandavky. Nejde. Opäť polhodina bez kontaktu. Jediné rozptýlenie predstavuje moje zistenie, že som si zobral zlé nohavice. Sú sice zateplené, ale nie sú odolné voči vode. Pravá nohavica, ktorá je proti vetru, pekne tmavne od nasatej vody a cítim, ako mi pomaly studená voda po nohe steká do topánky. Tá pre zmenu vodu nepriepustná je, takže vodička sa v nej pekne drží. Každý môj krok je sprevádzany čvachtom, k svojej hrošej vyzáži som pridal aj zvukové efekty, začína to byť veľmi nepríjemné. Vietor neustáva, začínam sa triasť od zimy. Triašku pekne prenášam až do nástrahy, tajne dúfam, že naladím frekvenciu, ktorá bude pstruhom príjemna. Bez úspechu. Modlím sa, aby som neutrhol nástrahu, neviem si predstavit s tými skrehnutými rukami naväzovať novú. Naokolo začína fungovať plandavka, tak skúsim aj ja, ružovobiela klasika. Mám 2 zábery, obidva sa podarilo využiť, kolo končím s dvoma kúskami. Lepšie ako 0. Po kole kašlem na sťahovanie sa a bežím do depa po čaj. Síce sa popálim, ale do končatín sa začína vracať cit, čo považujem za výhodu. Stihnem sa aj včas presťahovať na tretie miesto, takže win-win.

Tretie miesto mám pri hrádzi medzi stromami v závetrí, radosť preveliká. Voda vyzerá hlboká, láka ma to gumovať. Chvíľu pohádžem nymfu, ale všimnem si, že sa začali ryby ukazovať na hladine ďalej od brehu, niekde na hranici dohodu s plandavkou. Tak prezbrojím a začnem sa pár hodmi zastreľovať. Nejaký 4-5 hod smeruje do miest, kde bolo vidieť pohyb, stihnem zo 2 razy zatočiť navijákom a prichádza prudký záber. Rybu zdolávam, fajn, ďalšie kolo bez nuly. Po pár minutách opäť záber, tentokrát sa ryba vypína. V podobnom tempe pokračujem do konca kola, na jednu zdolanú pripadá jedna odopnutá. Podarí sa aj jeden kúsok cez 50 cm, pekný súboj na 0,04 Nanofile a 4g udičke. Končím s 5 ks, škoda tej vysokej padavosti, 10 ks by vyzeralo lepšie.

Prestávka na obed, z taniera sa parí horúci guláš, už mi je dobre. Nastáva čas vyzvedania, dozvedám sa, že sem bol na dobrých miestach, že tá druhá strana je oveľa horšia, hlavne horná časť. Mám tam posledné 2 kolá, nevyzerá to dobre, ale veď uvidíme.

Štvrté kolo, som od hrádze druhý štand, to by mohlo byť fajn, vietor rybu natlačil na hrádzu. Začínam opäť s plandavkou, dlho bez záberu. Skúšam aj väčšiu meppsku, nymfu, stále nič. Začína to byť celkom frustrujúce, ryby sa totiž ukazujú priamo predo mnou. Okolo už má každý niečo chytené, Marek Smorada vyťahuje viac kusov, kričí mi, že na bielu nymfu. Skúšam to s ňou, nič. Skrehnutými prstami ju vymením za bieleho smaka. Prvý hod, doťahujem nástrahu ku brehu, tesne pri ňom mi udica otažie. Priseknem a pekná štuka, 80-90 cm, sa zdvihne ku hladine a vyštartuje. Po 10m sa mi ju podarí otočiť, zacítim pár pomalých rozvážnych kopancov a nastáva to najhoršie. Smutne navíjam prázdny vlasec, chvíľu uvažujem, že opäť naviažem rovnakú nástrahu, ale nedá sa. Zadívam sa na druhu stranu, kde bol obed, kde bol čaj, kde bolo teplo a kde zostala moja jemná motorika. Po preteku si ju nesmiem zabudnúť vyzdvihnúť, ešte sa môže zísť.

Hádžem opäť plandavku, zaznamenám pár kontaktov, ale je to iba platonické. Zostáva posledných 10 minut, opäť sa mi kúsok od brehu vysmieva duhák. Prehľadám si bednu s krámami, nájdem jalcové rotačky a vyberiem jednu s vačším hákom. Zafunguje to. Stihnem do konca vytiahnuť 4 kúsky, všetko menšie rybky, ale radosť je preveliká. S pocitom, že som našiel svätý grál idem na 5 flek.

Je to zátoka už v plytšej časti. Namám ju rád, vždy ked som si šiel do Jestrabíc zachytať, tak som ju obchádzal. Teraz nemôžem. Rozhodca ma ubezpečuje, že si nemám robiť veľké nároky, po rybe sa chytilo všade naokolo, okrem môjho fleku. Chacha, len oni nemali moju zázračnú rotačku. Po polhodine marného bičovania vody už zázračná rotačka je iba rotačka, nemal som ani kontakt. Rovnako dopadli všetky moje nástrahy, ktoré som v tom kole nahodil.

Smutne sa zbalím a brodím bahnom na posledný štand, hore ku neresisku. Vraj tu je to najhoršie, chytilo sa veľmi málo rýb za celý pretek. Je to pod kopcom v závetrí, hladina je ako zrkadlo, aspoň nemrznem. Toto kolo má 2 svetlé momenty. Prvý bol, ked o tri štandy dalej sa v bahne vyváľal David Havlíček a vytvoril si zaujímavú patinu na nohaviciach. Naštastie si nezlomil ani končatinu, ani udicu, tak sme sa aspoň pobavili. Druhým bol veľký potočák, ktorý pomaličky plával okolo brehu. Ekvivalentom veľkého pstruha pomaličky plávajúceho okolo brehu, je človek, ktorý kľačí na wc a hlavu má v mise. Vtedy ho neprehovoríte, aby išiel obdivovať krásny západ slnka. Rovnako taký pstruh vyzerá, že to najlepšie už je za ním. Ale samozrejme som neodolal a hodil po nom rotačkou. Ked bola pol metra od neho, stalo sa neuveriteľné, vytiahol hlavu z misy a išiel obdivovať západ slnka, resp. zaútočil na rotačku. Kým som sa spamätal, tak ju vypľuvol a môj zásek išiel do prázdna. Toľko k rybám v poslednom kole. Druhá nula.

S dvoma nulami zo 6 kôl sa samozrejme dobrý výsledok nedá urobiť a tak končím hlboko v poli porazených. Vyhral Majo Michalka. Ostatná posádka našho auta si viedla vynikajúco, Peťo Horňák skončil druhý a upevnil si vedúcu pozíciu vo Favorite jazernej pstruhovej lige. Po tom, čo zišiel zo stupňa víťazov, došlo u neho k fyzickej anomálii, mal tri stehna. Jedno bolo bravčové, ale verím, ze použije aj to. Braňo Pecník už ukončil obdobie saturnálií a začal konečne chytať, skončil na treťom mieste. Další pasažier nášho auta, Mišo Danek, skončil štvrtý. Hanbil som sa vojsť k nim do auta, ale povedali, že im to nevadí a tak sme šli domov. V Mikuláši rozlúčka s chlapcami, na benzínke nákup energetických RedTurboMonsterTigrov a išiel som. Kombinácia únavy, energeťáku a tunela Branisko spôsobili vidinu CERNu a urýchľovača a tak som radšej vypil ešte jeden. O polnoci prichádzajú strašidlá a Davidovia domov. Dobrú noc. Vidíme sa o týždeň v Brumove.

 

David Drančák

foto FB Přehrada Jestřabice