Pohľad na preteky očami Davida Drančáka Preteky Orvište 3.4. 2016

Orvište 3.4. 2016

Výborne som sa vyspal, predsa len únava zo sobotného preteku v Pobedime zafungovala. Na Orvište idem po prvý raz, tak som zvedavý, čo to je za vodu. Otázkami otravujem každého, kto tu niekedy chytal, všetci varujú pred Veľkou Orvištskou Plytčinou, kde už zhasli nádeje mnohých pretekárov. Chcel som napísať, že boli utopené, ale vody je tam tak po kolená. Vylosujem, zisťujem, že máme s Martinom Drgoňom susedné miesta, som rád, aspoň sa viac spoznáme. Stretli sme sa akurát pri zakladaní klubu, ale to boli len pracovné rozhovory.

Začíname asi v strede rybníka, podľa referencií vraj celkom dobré miesto. Sebavedomo odovzdávam bodovačku rozhodcovi, aby som sa ňou nezdržiaval, keď budem zdolávať ryby, utrúsim otrepaný vtip, či mu bude jedno pero stačiť, fiasko so včerajšou nulou v prvom kole si nepripúšťam. Po stranách máme bratov Horňákovcov. Na jednu stranu som rád, aspoň niečo odkukám, veď predsa len reprezentanti, na druhú stranu tuším výprask. Je 8:00 a je odštartované. Začínam rotačkou, snáď dnes bude fungovať. Prvý hod, druhý, pädesiaty, sedemdesiatyôsmy, stý. Stále s rovnakým výsledkom. Peťo H. dáva prvú rybu, hneď po ňom Martin na oranžovú nymfu. Pod záchvevom náhlej išpirácie dávam oranžovú nymfu, prvý hod, druhý atď. bez kontaku. Paľo H. aj Martin realizujú viecero zásekov, ale bez ryby, medzi tým Peťo vyťahuje daľšie ryby. Dávam ešte šancu plandavke, ale do konca kola som bez záberu. Opäť prvé kolo bez ryby, včerajší tieň som neprekročil. Rozhodca mi podpisuje nepoškvrnenú bodovačku, skleslo balím a presúvam sa smerom ku hrádzi.

Daľšie miesto mám pri výpusti rybníka, vraj top flek. Majo Kosmeľ tu dal 16 ks, snáď mi niečo nechal. Prvý hod s nymfou, hneď mám záber, ryba mi síce padá, ale je to povzbudivé. Po pár chvíľach mám tri kúsky, dva krajšie končia v igelitke, získam malé plus u svokry. Prezbrojím na rotačku, pár rýb sa darí aj na ňu. Na druhej strane výpustu ťahá Martin dosť rýb na plandavku, tak nabijem lackovku a do konca kola chytám už len na ňu. Končím s 8 ks, Martin má rovnako.

Ideme na druhú stranu, v dolnej polovici rybníka. Majo tam dal 5 rýb, niečo mu popadalo, tak snád to nebude také márne. Martin hneď na začiatku zdoláva pstruha, druhý mu po mojom povele: "Vypľuj!" padá. Mám radosť, Martin nie :-) Chytám na plandavku z minulého kola, raz za 7-8 minút mám záber, Martin na moje pstruhy skúša vypľúvací povel, ale ryby ho nepočúvajú, mám ich lepšie vycvičené. Podarí sa mi zdolať 5 ks, som spokojný.

Prestávka na obed, guláš nie je zlý, ale po včerajších hodoch od Slávie sme rozmaznaní. Ako na každom preteku, aj teraz následok mojej pažravosti je popálená papuľa od horúceho gulášu.

Prichádza posledné kolo, ideme na obávanú plytčinu. Už sa pomaly hlási únava, začínajú bolieť ramená a chrbát, chýba pretekárska prax, navyše hodina hádzania do prázdnej plytčiny nálade nepridáva. Chcem chytať s plandavkou, hádzať to čo najďalej a budem dúfať v náhodnú rybu. Relatívne skoro po začiatku má záber Martin, výnimočne som mu nepriaľ nič zlé, ryba sa však po chvíli odopína. Sme všetci smutní, aj rozhodca, ktorý drieme na lavičke. Veľmi sa pri nás nenadrie. Voda je fakt plytká, plandavka každý hod ťukne o nejakú prekážku. Dva kontakty považujem na rybu, teraz, s odstupom času už si nie som tak istý. 10 minút pred koncom opäť kontakt, pre istotu priseknem, cítim slabučký odpor, ale tvári sa, že je to ryba. Rýchlo podoberiem, je to 18 cm zubáčik. Som nadšený, chvíľu uvažujem o obetovaní mladého kozla a založení vatry. Nakoniec sa uspokojím s podpisom bodovačky. Ako sa preteká nám predvádza Peťo Horňák, v posledných 2 minútach na 2 hody vyťahuje 2 pstruhov.

Odpískané, skončené, dobojované. Výsledky sú spracované rýchlo, končím na delenom 12. mieste. Nebyť tej nešťastnej nuly v prvom kole....