Pripravili Rybárske potreby
Slavia
Úvod
Pripravili sme pre
Vás krátky článok, ktorý budeme časom rozpracovávať ako
rybársky seriál v ktorom Vám plánujeme sprostredkovať množstvo
zaujímavých rybárskych informácií. V rybárskych
potrebách Slávia sa dlhodobo snažíme priniesť svojim
zákazníkom viac ako len rybársky tovar a dúfame, že naše krátke
články budú prínosom nie len ako miesto kde nájdete zaujímavé
informácie, ale že tieto informácie využijete aj na rybách.
Kapor
– povrch tela
V úvode článku sa budeme venovať povrchu tela
našej najobľúbenejšej sladkovodnej ryby. Povrch tela kapra je
pokrytý okrúhlymi šupinami cykloidného charakteru, ktoré
vyrastajú zo škáry, krátko po vyliahnutí ryby. Pre šupinatého
kapra je charakteristický určitý počet šupín, usporiadaných
v pravidelných radoch. Bočnú čiaru lemuje viditeľných 33
až 40 šupín. Nad a pod bočnou čiarou je usporiadaných
v 5-6 radov šupín.
Šupiny zaradujeme medzi kožné útvary, ktoré
zvyšujú ochrannú funkciu kože rýb. Vyrastajú zo škáry a sú
pokryté pokožkou (STRÁŇAI, 2007). Kapor lysí, riadkový a hladký
majú zväčša pokryté telo kožou. Koža sa skladá z dvoch
vrstiev : jemnej vrchnej pokožky a hrubšej zamši (ŠVESTKA,
et al. 2000). Vo vrchnej pokožke sú umiestnené početné bunky,
ktoré smerom k povrchu vylučujú sliz, a tým zaisťujú
plynulú tvorbu slizu. Tento sliz chráni zdravé ryby pred parazitmi
a škodlivými látkami, ktoré sú obsiahnuté vo vode.
Najviac, priľnutá vrstva slizu znižuje trenie rybieho tela pri
pohybe vo vode a šetrí energiu pri plávaní. V zamši sú
uložené nervy, svalové vlákna a pigmentová vrstva
s farebnými bunkami. Tie určujú farebný vonkajší vzhľad
kapra a umožňujú mu farebne sa prispôsobovať príslušnému
okoliu (KOŠÍK, 2006).
Kapor
-plutvy
Kapor naša najobľúbenejšia ryba má veľké
prsné plutvy, ktoré sedia za žiabrami. Pri vyhľadávaní potravy
používa tento pár plutiev aj ako vejár, aby nimi uvoľňoval
potravu ukrytú na dne. Brušné plutvy fungujú ako orgán riadenia.
Dlhé chrbtové plutvy sú pre kapra charakteristické
a spolu s plutvou análnou stabilizujú telo ryby ako kýl.
Nápadné sú silné prvé tvrdé lúče s pílovitým zadným
okrajom, ktoré chránia plutvy pred zranením i vtedy, ak sa
pohybuje medzi najhustejším trstinovým porastom. Vlastným hnacím
orgánom je široká, ľahko vidlicovitá chvostová plutva v spojení
so svalovým koreňom chvosta, ktorou kapor dosahuje pri únikových
reakciách v krátkej špičkovej rýchlosti asi 20 km/hod
(KOŠÍK, 2006). Väčšina rybárov už vie ako sa prejavuje takýto
výpad na rybárskom
prúte a naučila sa mať k sile kapra rešpekt.
Kapor- poloha úst
Kapor má hornú aj dolnú čeľusť rovnako dlhú.
Toto rozloženie čeľusti je pre rybu, pohybujúcu sa pri dne
nevýhodné. Dlhšia horná čeľusť by prijímanie potravy zo dna
podstatne uľahčila. Avšak kapor vie svoje pysky vysunúť dopredu
ako rypák a vie ním veľmi dobre prerývať dno pri
vyhľadávaní potravy. Nevýhoda stredných (konečných) úst je
tým vyrovnaná (WENDT, 2000). Vďaka čomu sa kapor dokáže v
našich rybárskych revíroch úspešne adaptovať a dorastať na
skutočne krásne rybárske úlovky.
Autorstvo:
Spracované na základe diplomovej
práce
Autor práce: Jozef Vetrík
www.slaviaryby.sk
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára